To čo nás postihlo s pandémiou je hrozné a veľmi zlé. Nedalo sa predpokladať  až kam to dôjde.  Signály na začiatku (Taliansko) však dávali tušiť, že to bude veľmi komplikované. A potom sa to rozbehlo všade.

I pred pandémiou to boli z pohľadu riadenia zmien ťažké časy. Ľudia – manažéri, majú väčšinou radi svoje pohodlie, samospád, prečo by si komplikovali život. Koľkokrát sa mi stalo, že špičkový manažér povedal, že on to vie najlepšie, on nič nepotrebuje a pritom sa stačilo len zadívať na jeho firmu, a bolo jasné,  že to je o jeho zadubenosti. Načo si zbytočne komplikovať život rôznymi zmenami, vylepšeniami a optimalizáciou firmy ? Takto mnohí žili vo svojej ulite manažérskej spokojnosti, pokiaľ im covid nedal riadnu facku. A zrazu sa im rozsypal ich svet spokojnosti. Zrazu začali výkriky do tmy a rýchlo treba robiť opatrenia, aby to firma prežila. Nepripravení na zmeny, intuitívne konajúci v presvečení o správnosti krokov. Neznalosť metodiky, vychádzajúc zo zaužívaného, spôsobilo mnohokrát viac zla a chaosu, ako prínosu. Tragédiou však je, že si to vypijú zamestnanci, lebo musia akceptovať samoľúbosť a neodbornú subjektívnosť svojich šéfov. Častokrát syndróm riaditeľa je mocnejší ako pokora, tímová práca a systémový prístup. Koleso bolo vymyslené dávno, riadenie zmien tiež. Preto aby riaditeľ niečo zmenil, potrebuje najskôr svoje vnútorné presvedčenie a reálne odhadnutie vlastných síl,  ale nevyhnutné  je aj vedieť a poznať systémový prístup.

Je veľa riaditeľov zemegule, ktorí všetko vedia, v konečnom dôsledku je to však len ich zbožné prianie. Ak chceme firme pomôcť, začnime pokorou, nastavme sa na systémovú znalosť riadenia zmien a opusťme staré zvyklosti a návyky, ktoré boli možno dobré pri samospáde. Môže  nám to pomôcť v tejto ťažkej situácii nielen prežiť, ale aj vyrásť a získať konkurenčnú výhodu.  Prečo ? Lebo niektorí zostanú aj naďalej zadubencami. Buďte vy tými úspešnými, teraz je čas sa na to pripraviť a zadubencov nechajte odísť do histórie.0