Mnohí riaditelia sa v tejto vypätej situácii stávajú martýrami, obetujú sa, a ukazujú všetkým ako oni zachraňujú firmu. Robia od vidím do nevidím, tí lepší zapoja aj svoj manažment. No a potom ten prenos tejto „motorovej sústavy“ na pospolitý ľud – zamestnancov by mal fungovať systémovo. A práve tam to začína poriadne škrípať. Čo sa nepripravilo v „epoche“ pred covidom, ťažko sa len tak zvesí z klinca počas najväčšej epidémie. Namiesto toho, aby sa venovali obsahu a systémovo začali pracovať, sú aj takí, ktorí rozmýšľajú nad krátkodobými záplatami. Moderný je home office – práca z domu, ktorý spustil zákaz vychádzania a núdzový stav. A tu býva kameň úrazu. Aj predtým, keď sa ešte fungovalo celofiremne, väčšinou to bolo o kontrole, resp. aj o nekontrole zamestnancov z pohľadu ich výkonu práce. A zrazu riaditelia strácajú kontrolu nad prácou zamestnancov, a rozmýšľajú nad tým ako ich zamestnanci budú stále klamať a práca z domu nebude dostatočne výkonná. Preto sa snažia zamestnancov radšej pritiahnuť do firmy, aj keď riziko nákazy počas epidémie je veľké.
Už z vyššie uvedeného je zrejmé na prvý pohľad, že takéto mentálne nastavenie je úplne scestné. To, že existuje v dnešnej dobe množstvo kvalitných nástrojov, kde všetci môžu podávať optimálny výkon a ich práca je transparentná – je jasné. Je predsa úplne jedno, či sedíte o dve poschodia vyššie, alebo o dve ulice ďalej, alebo o dve sídliská ďalej (pokiaľ to povaha práce umožňuje). Problém je inde. Treba zmeniť myslenie a prístup v hlavách šéfov – znie to tvrdo, ale je z toho iná cesta ?
