Tipy a myšlienky z praxe

Doba covidovského stresu a s ňou spojené interakcie priniesli i veľmi intuitívne a veľmi spontánne manažérske správanie – nemám na mysli veľké spoločnosti, ktoré fungujú na veľmi jasných princípoch. Samozrejme sú veci, ktoré sa nedajú ovplyvniť ( zákony,…), ale sú veci ktoré je možné vlastným prístupom ovplyvniť. Tak zmeňme to, čo zmeniť vieme. Chýbajúce helikoptérové videnie, neznalosť riadiacich nástrojov a strategického vedenia spôsobujú rôzne rýchle a zbrklé reakcie. Je tragédiou ak jeden človek – hlava celého spolku rozhoduje nekompetentne, a celá firma si to odskáče. Namiesto výkrikov do tmy a lamentovania treba sa zamyslieť, spojiť vnútorné sily, porozmýšľať, zobrať si príklad z druhých a hľadať cestu, ako z toho von. Sú firmy, ktoré na na covide zbohatli – včas pochopili čo je to diverzifikácia, rýchlo reagovali na podnety a správnym marketingom sa uplatnili.

Prečo sa nezamyslieť nad tým, čo by som mohol urobiť a využiť existujúce kapacity na diverzifikačný účel, ako by som mohol postaviť na nohy druhú nohu podnikania. Tí lepší majú nezávislé nohy v podnikaní – lebo každý chvíľku ťahá pilku.

Nikto z nás nevie ako dlho ten covid maratón bude trvať, ale je predpoklad, že to raz skončí. Covid veľa vecí už teraz zmenil, firmy fungujú inak ako boli zvyknuté. Na niektoré veci si ešte bude treba zvyknúť , a hlavne si uvedomiť, že veľa vecí už bude inak. Pohodová atmosféra podnikania postavená na jednej nohe už môže byť riziková. Firma ktorá nebude dobre nastavená bez zbytočných kompromisov bude stále ohrozená. Bude treba investovať do kvalitných manažérskych nástrojov, ktoré zabezpečia funkčnosť a spoluprácu naprieč firmou. Bude treba postaviť firmu na systéme zmeny ako jeden celok, ktorý bude stále pripravený a bude rýchlo a kvalitne reagovať na podnety. Závažia a zbytočnosti vo firme bude treba zahodiť, uvedomiť si čo robí firma zle, a v čom má rezervy. Postaviť firmu na odborníkoch, prehodnotiť výkonnosť „vyciciavačov“ a všelijakých „ preorientovaných“ z remesla na špecializovaného obchodníka. Začať sa venovať riadne a doslova riadne stratégii, cieľom a všetkým tým múdrym veciam, ktoré korporátne firmy bežne používajú ako súčasť ich fungovania. Múdre knižky nepomôžu, reálny život je o iných veciach.

O čo skôr si súčasnú situáciu uvedomíme, o čo skôr začneme na sebe pracovať bez zbytočných komentárov, o to skôr je možné sa odlepiť od súčasnej reality a posunúť sa smerom vpred. Byť pripravený znamená  nielen lepšie prežiť zlé časy, ale hlavne byť úspešnejší ako ostatní, keď zlé časy pominú.

„Epocha „ pre covidom sa v mnohých firmách niesla v znamení rôznych kompromisov. V tíme vedenia spoločnosti bol človek, ktorý použiteľne a prakticky nič nevedel, ale bol dosadený zvonku. Alebo tam bol človek, ktorý dokonale obalamutil výberovú komisiu pri pohovore, a dnes je z neho alibista, ktorý musí mať všetko odkonzultované s najvyšším šéfom. Alebo taký čo len vykrikuje ako je všetko zlé, ale ešte ani raz nepovedal čo je dobré a nikto nechápe ako je možné, že ešte stále je vo firme. A s podobným obsadením takéhoto firemného „orchestra“ firma vkročila do epochy covidu. Takže nestačí to, že firma sa trápila s individuami, ktorým sa nechcelo robiť, ale ešte vkročili do problému covid. Takže ak riaditeľ nevyriešil personalistický problém počas „dobrých časov“, tak ho to dobehlo počas „covidovských časov“. Okrem toho takýto „dobráci“ nielen že boli nevýkonní, ale svojím správaním ešte rozkladali kolektív firmy. Zamestnanci nie sú slepí, a vidia kto ako funguje.

Takže vstup do „covidovskej epochy“ nebol v znamení zomknutia sa a jasného hľadania riešení, ale bol poznačený boľačkami rôznych firemných chorôb, ktoré mohli byť dávno vyriešené. V týchto súčasných sťažených podmienkach je preto veľmi viditeľné ako firma zápasí s problémami vzniknutými kvôli covidu, okorenenými boľačkami minulosti. A čo je na tom „fascinujúce“ – „ orchester“  i naďalej hrá svoju falošnú melódiu a firma sa trmáca do postupného rozkladu, hoci sa dirigent snaží – ale je sám .

Mnohí riaditelia sa v tejto vypätej situácii stávajú martýrami, obetujú sa,  a ukazujú všetkým ako oni zachraňujú firmu. Robia od vidím do nevidím, tí lepší zapoja aj svoj manažment. No a potom ten prenos tejto „motorovej sústavy“ na pospolitý ľud – zamestnancov by mal fungovať systémovo. A práve tam to začína poriadne škrípať. Čo sa nepripravilo v „epoche“ pred covidom, ťažko sa len tak zvesí z klinca počas najväčšej epidémie. Namiesto toho, aby sa venovali obsahu a systémovo začali pracovať, sú aj takí, ktorí rozmýšľajú nad krátkodobými záplatami. Moderný je home office – práca z domu, ktorý spustil zákaz vychádzania a núdzový stav. A tu býva kameň úrazu. Aj predtým, keď sa ešte fungovalo celofiremne, väčšinou to bolo o kontrole, resp. aj o nekontrole zamestnancov z pohľadu  ich výkonu práce.  A zrazu  riaditelia strácajú kontrolu nad prácou zamestnancov, a rozmýšľajú nad tým ako ich zamestnanci budú stále klamať a práca z domu nebude dostatočne  výkonná. Preto sa snažia zamestnancov  radšej pritiahnuť do firmy, aj keď riziko nákazy počas epidémie je veľké.

Už z vyššie uvedeného je zrejmé na prvý pohľad, že takéto  mentálne nastavenie je úplne scestné. To, že existuje v dnešnej dobe množstvo kvalitných nástrojov, kde všetci môžu podávať optimálny výkon  a ich práca je transparentná – je jasné. Je predsa úplne jedno, či sedíte o dve poschodia vyššie, alebo o dve ulice ďalej, alebo o dve sídliská ďalej (pokiaľ to povaha práce umožňuje).  Problém je inde. Treba zmeniť myslenie a prístup v hlavách šéfov – znie to tvrdo, ale je z toho iná cesta ?